Bratislava 2025

štvrtok 27. 11. 2025

15.00 – 16.30

Archeológia neviditeľného – LIDAR

Archeológia neviditeľného – LIDAR

SK, 2023, 30:04 min.

Réžia: Jozef Chudík

Slovenskí archeológovia sa dlhodobo venujú odkrývaniu dávnej histórie na našom území. Vo svojej práci používajú najmodernejšie vedecké metódy a nástroje na svetovej úrovni. Takým je aj LIDAR, umožňujúci laserové skenovanie terénu, čo poskytuje pohľad pod povrch krajiny. Slovenskí archeológovia spolupracujú s ústavmi kartografie, geodézie SAV, Slovenskou technickou univerzitou, pamiatkarmi, letcami a technikmi laserového snímania terénu. LIDAR poskytuje prvotné informácie o krajine pod povrchom, aj pod vegetáciou, čo doterajšie systémy pozorovania terénu z vtáčej perspektívy nedokázali. LIDAR technicky zachytáva pamäť krajiny oddnes až do dávnoveku, s neobyčajnou presnosťou a dokonalosťou.

Produkcia: International Cartoon Company, Trigon, STVR

štvrtok 27. 11. 2025

19.00 – 20.30

Osada Havranů

Osada havranov

CS, 1977, 64 min.

Réžia: Jan Schmidt

Nesúťažný film, v ktorom režisér Jan Schmidt vytvoril v 70. rokoch voľnú trilógiu filmov z praveku, podľa kníh Eduarda Štorcha. Prvná čásť, ktorú premietneme na Archeofilme sa volá Osada Havranov.  Druhá nesie názov Na veľkej rieke a tretia záverečná Volanie rodu. Tieto dva sa dostanú do programu budúcich rokov. Filmy boli určené najmä mládeži, preto chýbajú drsnejšie scény, ale zároveň približujú najdôležitejšie životné aktivity ľudí v neolite. Projekcia je zároveň poctou Jiřímu Bartoškovi, výraznému hrecovi a mnohoročnému prezidentovi MFF Karlové Vary, ktorý tento rok navždy odišiel do filmového neba.

sobota 29. 11. 2025

17.00 – 18.30

Migdol

Migdol

SK, 2025, 27:26 min., sk

Réžia: Jozef Chudík

Na odkrývaní fascinujúcej civilizácie starého Egypta sa už 18 rokov podieľajú aj slovenskí odborníci. S poľskými kolegami skúmajú na okraji nílskej delty Tell el-Retábí. Tu žili, bojovali a pochovávali ľudia takmer dvetisíc rokov – od neskorej Strednej ríše až po zlom letopočtov. Dielo Jozefa Chudíka „Migdol“ sa venuje charakteristickým „mozaikovým kamienkom“ z tellu. Tajuplným Hyksósom, pri vypudení ktorých padol v polovici 16. storočia pred Kristom faraón Sekenenre. Bohatým čiernym domom z 15. storočia pred Kristom.  Jedinečnej masívnej bráne pevnosti Ramesseho III. z 12. storočia pred Kristom, zvanej migdol. Zároveň prináša autentické pohľady na každodennú prácu výskumníkov.
 

Produkcia: Trigon, STVR

piatok 28. 11. 2025

15.00 – 16.30

Danuvina Alacris - Bootsbau. Teil 1. Handwerk und Werkzeugkunde.

Danuvina Alacris – stavba lode. Diel 1. Remeslo a náradie.

DE, 2022, 8:38 min.; de/sk tit.

Réžia: Boris Dreyer, Christina Sponsel-Schaffner

V rokoch 2020-2022 v rámci projektu Interreg – Living Danube Limes postavili nemeckí dobrovoľníci repliku rímskej riečnej lode typu lusoria zo 4. storočia. Staviteľom bol prof. Boris Dreyer z FAU Univerzity v Erlangen/Norimberg. Do projektu sa zapojilo aj Slovensko. Projektovým partnerom bol Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave a STU Katedra architektúry a dizajnu. Loď priplávala po Dunaji v roku 2022 a v rokoch 2024/25 aj na Slovensko. Mnohí dobrovoľníci zo Slovenska a zo zahraničia mali možnosť vyskúšať si veslovanie a manévrovanie na veslici. Film sa sústredí na výber náradia, spôsob opracovania dreva a technológiu výroby.

Produkcia: Netta Mea, Linz

 

piatok 28. 11. 2025

15.00 – 16.30

Baia, la città sommersa

Danuvina Alacris - Bootsbau. Teil 3. Das Besondere der Rekonstruktion und die Bemühungen zur Erhaltung.

Danuvina Alacris – stavba lode. Diel 3. Zvláštnosti rekonštrukcie a snahy o udržateľnosť.

DE, 2022, 27:51 min.; de/sk tit.

Réžia: Boris Dreyer, Christina Sponsel-Schaffner

Dunaj bol hranicou Rímskej ríše štyri storočia, územie na pravom brehu rieky bolo súčasťou tejto veľkej ríše. Danuvina Alacris, je replika rímskeho hliadkovacieho člna typu“ lusoria“zo 4. storočia, presne na takýchto lodiach Rimania strážili svoje hranice. Jej staviteľovi Borisovi Dreyerovi z FAU Univerzity v Erlangen/Norimberg, sa podarilo v rámci projektu Living Danube Limes, oživiť túto skutočnosť. Do projektu sa zapojilo aj Slovensko. Projektovým partnerom bol Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave a STU Katedra architektúry a dizajnu. Loď priplávala po Dunaji v roku 2022 a v rokoch 2024/25 aj na Slovensko. Mnohí dobrovoľníci zo Slovenska a zo zahraničia mali možnosť vyskúšať si veslovanie a manévrovanie na veslici. Film ukazuje spôsob výroby podľa antických predlôh a nálezov vrakov lodí na Dunaji, Rýne a Mohane.

Produkcia: Netta Mea, Linz

 sobota 29. 11. 2025

15.00 – 16.30

Toutankhamon, les secrets du pharaon: un roi guerrier

Objevování Mikulčic

Objavovanie Mikulčíc
 
 CZ, 2023, 25 min.; cz

Réžia: Zdeněk Skokan

Archeológovia vo výslužbe spomínajú na veľké objavy svojej mladosti i na tragickú udalosť, pri ktorej veľká časť ich práce nenávratne zmizla. Nahliadnite do života obyvateľov Veľkej Moravy a ich ríše prostredníctvom zásadného objavu z roku 1954. Vtedy v Mikulčiciach objavili veľmožský palác, tri drevené mosty, dvanásť kostolov a množstvo zlatých šperkov.

Produkcia: Archeologický ústav AV ČR, Brno

Odborná spolupráca: Marian Mazuch, Marek Hladík
 

sobota 29. 11. 2025

17.00 – 18.30

Egypt: saving temples

Posolstvo písané farbou

Z cyklu „Oživené pamiatky“

SK, 2023, 4,45 ’min.; sk

Réžia: Marek Kováč

Štetec sa namáča do farieb, ktorých výber nie je náhodný. Nesú v sebe symboliku. Ich postupným vrstvením vzniká obraz s duchovným posolstvom. Vzniká ikona. Film Posolstvo písané farbou predstavuje tvorbu ikonografky Veroniky Volochovej.

Produkcia: Marek Valovčin – SHAPE Production, s.r.o.

sobota 29. 11. 2025

17.00 – 18.30

Petra, a symbol of multiculturalism in the Middle East

Život z hliny

Z cyklu „Oživené pamiatky“

SK, 2023, 4,57 ’min.; sk

Réžia: Marek Kováč

Masa hliny sa pod šikovnými rukami  remeselníka postupne mení na kachlicu pre budúcu pec. Priebeh vzniku tejto kachlice od natlačenia hliny do formy až po výpal, zachytáva film v ktorom hrá hlavnú úlohu hlina a majster kachliar – Rastislav Haronik.

Produkcia: Marek Valovčin – SHAPE Production, s. r. o.

  piatok 28. 11. 2025

15.00 – 16.30

Petra, a symbol of multiculturalism in the Middle East

Věstonická venuše - Sto let od nálezu, který změnil dějiny

Vestonická venuša – Sto rokov od nálezu, ktorý zmenil dejiny

CZ, 2025, 52 min.; sk

Réžia: Karel Špalek

 

 V roku 1925 zverejnila svetová tlač správu o archeologickom náleze storočia. Išlo o hlinenú sošku nájdenú v Dolních Věstoniciach. Skúmanie Věstonickej venuše začalo presne pred sto rokmi a vďaka novým diagnostickým metódam pokračuje dodnes. Naďalej zostáva senzáciou odbornej a laickej verejnosti na celom svete. Archeológovia sa vracajú na miesto nálezu hlinenej sošky v Dolních Věstoniciach. Odhalia konečne presné miesto, kde bola pred 100 rokmi objavená? Príbeh hlinenej sošky, ktorú vymodeloval neznámy autor pred dvadsaťpäťtisíc rokmi, okolnosti jej vzniku a  mnohé najnovšie vedecké poznatky o nej prináša v novom dokumente Karel Špalek.

Produkcia: Česká televize 2025, Patrik Diviš

 

piatok 28.11.2025

19.00 – 20.30

Petra, a symbol of multiculturalism in the Middle East

Napoleon a Bratislava

Napoleon a Bratislava

SK, 2024, 10:30 min.; sk

Réžia: Daniel Dluhý

Napoleon si bol vedomý strategickej pozície Prešporku, preto ho mal maršal Davout v roku 1805 dobyť za každú cenu. Nerátal však s hrdinskou obranou mesta pod velením gen. Bianchiho na opačnej strane Dunaja. Po bitke pri Slavkove sa dohodol mier, zvaný Prešporský, 26. decembra 1805 – čiže si
onedlho pripomenieme jeho okrúhle 220. výročie. V bitke pri Slavkove bol poranený dôstojník Hubert, ktorého potom ošetrovala krásna Paulína v Prešporku, ako to pripomína populárna socha.

Produkcia: Miroslav Musil a OZ Priatelia Mórica Beňovského v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave a Galériou mesta Bratislavy.

štvrtok 27. 11. 2025

15.00 – 16.30

Petra, a symbol of multiculturalism in the Middle East

Brat Štefan

Brat Štefan 

SK, 2023, 27 min.; sk

Réžia: Marek Poláček

17. storočie bolo obdobím vojen, náboženskej neznášanlivosti a násilia. Počas reformácie katolícka viera v Hornom Uhorsku upadla. Svätá stolica preto vyslala do našich krajov apoštolských misionárov – minoritov. Tí si v osade Rad na Zemplíne založili malý kláštor. V roku 1639 ku nim vstúpil aj 18-ročný šľachtic Štefan Iglódy, pôvodom kalvín. Udalosti, ktoré sa odohrali o pol roka neskôr, dňa 6. novembra 1639, svedomito zozbieral a opísal taliansky minorita Ján Krstiteľ Astorio z Ferrari. O takmer 400 rokov neskôr nastal v príbehu brata Štefana nečakaný zvrat.

Produkcia: Rozhlas a televízia Slovenska, Rehoľa menších bratov konventuálov – minoritov, Bernardo, Norfox s.r.o.