Medzinárodný filmový festival Archeofilm Bratislava uzavrel svoj druhý ročník. Tri dni plné príbehov dávnej minulosti na filmovom plátne zaplnili bratislavské kino Mladosť od 27. do 29. novembra, kde sa v sobotu večer publikum dozvedelo mená víťazných filmov. Odborná porota v zložení Peter Grznár, Ernest Huska, Oľga Kmeťová – Stajková, Jana Mellnerová-Šuteková a Ladislav Volko (predseda poroty) hodnotila 20 súťažných titulov. Ocenenia udelila v dvoch kategóriách – Najlepší dlhý film (nad 30 minút) a Najlepší krátky film (do 30 minút). O Cene divákov rozhodlo festivalové publikum.

Cenu za najlepší dlhý film festivalu si odnáša snímka francúzskeho režiséra Jacquesa Plaisanta Tajomstvo hieroglyfov. Bratia Champollionovci. Ocenený dokument odhaľuje, že príbeh zrodu porozumenia starovekému Egyptu bol bratským dobrodružstvom, ktoré dejiny dlho písali len jedným menom. Odbornú porotu podľa predsedu Ladislava Volka mimoriadne zaujalo ako „dokument vyváženým spôsobom prepája pôsobivé animácie a výňatky zo Champollionovej osobnej korešpondencie s dobovým kontextom a historickými faktami. Približuje život a myslenie vedca absolútne oddaného veci, no zároveň nezľavuje zo svojej bohatej informačnej hodnoty“.

V kategórii krátkych filmov upútal pozornosť poroty animovaný dokument režiséra Jana Cechla zo susedných ČiechLawrence z Moravy. Porota ocenila tento originálny portrét Aloisa Musila – kňaza, cestovateľa a jedného z najvýznamnejších objaviteľov arabského sveta. Podľa členov odbornej poroty „dokument so svojimi exotickými diaľavami, púštnymi dobrodružstvami a vzdialenými bitkami priamo nedáva odpoveď na všetky otázky, ale provokuje nás, aby sme si po jeho pozretí biografiu Aloisa Musila vyhľadali sami“.

Divácky najatraktívnejšou snímkou 2. ročníka medzinárodného filmového festivalu Archeofilm Bratislava bolTajomný Libanon: poklady Byblosu od režiséra Philippa Aractingi. Zaviedol nás na pobrežie Libanonu, kde sa rozprestiera jedno z najstarších miest sveta – Byblos, kedysi významná obchodná a kultúrna križovatka medzi Egyptom a Mezopotámiou. Hoci sa verilo, že vyše storočie trvajúce archeologické výskumy už odhalili všetky tajomstvá starovekého mesta, film prináša nové a prekvapivé poznatky, ktoré zásadne menia doterajšie interpretácie.

Na druhom ročníku festivalu Archeofilm Bratislava udelila porota aj tri čestné uznania. Konkrétne dokumentom:

  1. Archeológia neviditeľného – LIDAR režiséra Jozefa Chudíka prináša fascinujúci pohľad na to, ako moderná technológia umožňuje „vidieť“ pod povrch a slovenskí archeológovia vďaka nej otvárajú nové kapitoly v poznávaní našich dejín.
  2. Bratislava a Napoleon režiséra Daniela Dluhého pripomína napoleonské obdobie Prešporka, strategické boje o mesto aj okolnosti slávneho Bratislavského mieru z roku 1805, ktorého 220. výročie si čoskoro pripomenieme.
  3. Dokument Objevování Mikulčic režiséra Zdeňka Skokana o archeológoch vo výslužbe, ktorí spomínajú na veľké objavy svojej mladosti aj na tragickú udalosť, pri ktorej veľká časť ich práce nenávratne zmizla.

Súčasťou programu boli aj dve novinky druhého ročníka festivalu – uvedenie nesúťažného filmu Osada havranov ako pocta nedávno zosnulému Jiřímu Bartoškovi a sprievodné podujatia (prednášky a diskusie) organizované v sídle Mestských pamiatkárov na Uršulínskej 9 v Sále pod klenbami. Prednášky otvorili témy obnovy požiarom zničenej katedrály Notre Dame, čierneho obchodu s fosíliami a úspechu slovenských archeológov v Egypte. Všetky premietania aj sprievodné podujatia boli pre verejnosť bezplatné. Umelecká riaditeľka festivalu Ivana Kvetánová pôsobenie hostí vyskladala tak precízne, aby publikum mohlo získať čo najširší kontext k jednotlivým filmom. „Diváci boli nadšení z možnosti osobných stretnutí s tvorcami. Je to pre nás mimoriadne silná motivácia do ďalších ročníkov,“ uviedla I. Kvetánová.

Festival osobne navštívili aj organizátorky talianskeho partnerského festivalu Firenze Archeofilm Giuditta a Giulia Pruneti, ktoré spolu s Ivanou Kvetánovou a Margarétou Musilovou stáli pri zrode spolupráce medzi Bratislavou a Florenciou. Počas slávnostného večera výkonná riaditeľka festivalu, archeologička Margaréta Musilová predstavila verejnosti aj autora festivalových cien – umeleckého sklára doc. Mgr. art. Pala Macha. Jeho dielo, sklenený obraz s motívom keltského koníka a symbolikou festivalového loga, si v sobotu odniesli tri ocenené filmy. M. Musilová uviedla: „Chceme aj naďalej inšpirovať a povzbudzovať slovenských archeológov, aby svoje úspechy zviditeľňovali aj na podujatiach pre širokú verejnosť.“

Nad druhým ročníkom Archeofilmu Bratislava prevzal záštitu veľvyslanec Talianskej republiky v Slovenskej republike J. E. Gianclemente De Felice.